Mening әjem – Úzyn Qypshaq Begimbet ruynyng qyzy. Qazirgi Amangeldi audanynyng Ýrpek auylynda tughan. Ákesi Moldabek pen anasy Dәmetkenning Qúdaydan moyyndaryna búrshaq salyp tilep alghan jalghyz perzenti eken.  

1916 jylghy dýrbelende Moldabek Baytóreúly Amangeldining әskerine qosylyp, orys patshasyna qarsy soghysqan әri Amangeldige tuystyghy (ekeui de  Begimbet ruynan) da bar. Sardar Torghayda komissar bolyp túrghanda atyn baptap, kómekshisi de bolghan eken. Amangeldini songhy tiri kórgenderding biri de osy Moldabek atamyz. Moldekeng ótken ghasyrdyng 40-shy jyldary ozypty ómirden. Kempiri –Dәmetken әjemiz Amangeldi ólgende batyrdyng júbayy Balymmen qatar otyryp joqtau aitypty. Jәne ol joqtaudy ómirining songhy jyldarynda magnitofongha jazdyrghan eken. Ókinishtisi, ol taspa qoldy bolyp,  joghaldy.

Ájey 1984 jyly pәniymen qosh aytysady. Bayandalatyn oqigha osy Dәmetken Rayysqyzynyn (mening әjemnin sheshesi) kózi tirisinde aytqan estilikterimen óriledi. 
«1919 jyldyn jazghytúrym kezi. Torghay ózeni sol jyly aghyl-tegil tasyp, aynala kóp uaqyt tasqyn sudan qúrghay qoymady. Tórt týliktin auzy kókke ilinip, qystyn kýiben júmysynan aryla bastaghan edik. Tynyshtyghymyzdy at túyaghynyn dýbiri búzdy. Kýnde habar kýtip, elendep jýrgen alasapyran shaq. Kebisimizdi ayaqqa ile sap dalagha shyqtyq. Salt atty bireu jele jortyp keledi, jýrisi suyt. Jolaushynyn syrt beynesi alystan jol azabyn tartyp kele jatqan adam ekenin aitpay-aq anghartyp túr. Jaqyndaghanda bayqasam ýidegi qojayynym eken. Beti týtigip, jaq jýni ýrpiyip, aryp-ashqan. Kózderi qyzaryp, әldeneshe kýn úiqy kórmegeni bilinip túr. Astyndaghy atynyn aq kóbigi shyqqan. 
Otaghasy Torghaygha aghasymen (Amangeldi) birge ketken. Jarau atqa shana jegip, Batyr ózimen birge abysyndy (Balym) da ala ketti. Sol ketkennen kórip túrghanymyz osy jazghandy. 
...Atynyn basyn tartty da, erden sypyrylyp týsti. Jinalghan kórshi-kólem, aghayyn-júrt qaumalap aldy, ne der eken dep kýtip túrmyz. Jýzinen jaqsylyqtyn nyshany bayqalmaydy, ne bolsa da bir jamanat habar estirteyin dep túrghanyn sezdik. Sózdin qysqasy: «batyrdan ayyryldyq» dedi... 

Auyl-aymaq qara jamylyp, azan-qazan boldyq ta qaldyq. Jylau,syqtau. Kelinder otyra qap kýnine birneshe ret joqtaymyz. Balym abysyn joqtau aytyp otyryp talyqsyp ketedi, esin jighyzyp alamyz, sәlden son taghy talyp qalady. Ey, nesin aytayyn, irin iship, qan qúsqan kýnder edi ghoy... 

...Batyr duanda (Torghay qalasy) qyzmet etip jatqanda «alashtyqtar» qalagha kiruge rúqsat súraydy. «Biz ýkimetten keshirim aldyq, qyzyldar jaghyna óttik» degen eken. Olardy Mirjaqyp bastap kelgen. Mirjaqyp pen Batyrdyn tónkeriske deyin de júldyzdary jaraspay jýripti. Batyrdyn Biy aghasy (Kóshimbek biy) kezinde auylynda mektep ashyp, bala oqytqan deydi. Sol mektepte Mirjaqyp múghalim bolady. «Eti seniki, sýiegi meniki» degen zaman ghoy, Mirjaqyp ózi oqytqan bir oqushygha qol kóterip, sodan dau shyghady. Tayaq tiygen balagha Batyr jaqtasyp, sodan ekeui qyrbay bolyp ketti deydi biletinder. Ekeui de eshkimge iyilmeytin, kek almay qoymaytyn adam bolghan siyaqty. Bir-birinin shalys basqan sәtin andyp, arbasumen qysty ótkizgen. Tek, Mirjaqyp búryn qimyldap, batyrdyn aldyn orap ketti. 

Dýrbelen basylyp, biylikke qyzyldar kelgen son Batyr jana ýkimet jaghyna ótti. Torghayda jana biyliktin ornauyna at salysty. Búl Hangha (Ábdighapar) únamasa kerek. Ár jerdegi mәjiliste birining shygharghan sheshimine ekinshisi qarsy kelip qala beredi. Batyr saylaghan bolysty Han ornynan alyp tastap, aralary odan sayyn ushyghyp ketedi. Búl jaghday Mirjaqyp pen onyn aynalasyndaghylargha qol boldy. Aragha adam salyp, Handy ózderine qaratyp alady jәne Batyrdy óltiruge kelisedi. Mirjaqyp ony Hannyn kelisiminsiz de óltirer edi, tek, keyin el arasyndaghy janjalda «Hannyng rizashylyghy boldy» dep aytu ýshin ghana istegen ghoy. «Inin orysqa qyzmet etip ketti, seni úmytty, syilaudy qoydy» dep azghyrghan deydi. 

Kýn jylynyp, jer qúrghay bastaghan kýnderde Batyrdyn qol astyndaghy qyzmetkerlerdin biri әskerdi oynatamyn dep qala syrtyna alyp ketedi. Sol adam satqyndyq qyldy, saldattardy qastyqpen әketti deydi, kim bilsin. Sodan әsker syrtta jýrgende qalada atys bastalghan. Batyrdyng kensesin shabuyldap, kóshenin astan-kestenin shygharypty. Eki-ýsh kómekshisimen qalghan Batyr týske deyin qarsylasyp, aqyry berilmepti. Amaldary tausylghan olar endi aylagha kóshedi. Mirjaqyp Batyrgha adam jiberip, keshirim súraghan bolady. «Donyz, itter araq iship, mastyqpen myltyq atypty, jazasyn kelip ózin ber» deydi. Batyr barmaydy, taghy adam jiberedi, oghan da barmaghan. Sóitip, ne kerek, aqyry meshittin moldasyn qolyna Qúran ústatyp, «Amangeldini qaytsen de kóndirip, ertip kel» dep júmsaydy. Moldany kópten tanidy eken. Kele salyp: «Batyr, bir ashuyndy ber, meni analar janalqymnan alyp, eriksiz jiberdi. «Tatulasamyz, bitimge kelemiz, qoryqpasa qarusyz kelsin» deydi. Jýre ghoy menimen. Qúran ústap kep otyrmyn» deydi. 

Batyr – dindar, bes uaqyt namaz oqityn adam edi, haziret kep túrghan son senedi ghoy bayaghy. Balym men bizdin jazghan (Moldabek) jibergisi kelmey bezekteydi. Bir bet alghan son keri qaytsyn ba, shaqyrghan jerge tartyp otyrady. Mine, sol ketkennen Batyr mol ketti ghoy. 

...Shaqyrghan ýiine kire beriste Batyrdy senekte eki adam eki jaghynan kep ústap, baylap tastapty. Sol kýii abaqtygha tyqqan. Sol kýni duangha Han da keledi. Ony da әdeyi shaqyryp otyr ghoy, sonda boldy deu ýshin. Batyrdy óltirer aldynda Han: Amageldining sózinde siqyr bar, tyndap túrsang arbalyp qalasyn. Sóiletpender jәne kózine qaramandar! – dep aitty deydi. Batyrdyng kózi ónmeninnen óterdey ótkir, sústy edi. 

Batyrdy abaqtydan baylauly kýiinde alyp shyghypty. Týn ortasy, el ayaghy basylghan kez eken. Jan-jaghyna songhy ret kóz salghanda birden Hangha qarap:  

– Áy, Han agha! Sen biyik jar emes pe edin, men sol jarda sekirgen laq emes pe edim?! – dep sóz bastaghanda Han:  

– Mynany sóiletpender dedim ghoy. Túrmandar qane! –dep aiqay salady. Sonda top ishinen shyqqan bireu úzyn kezdikti Batyrdyng bauyr túsyna siltep kep qaldy deydi. Jerge eki býktetilip týsken Batyrdy at qúiryghyna baylap shaba jóneledi. IYen dalagha aparyp, kómip ketedi. Batyr osylay ajal qúshady... 

El bolyp, júrt bolyp Batyrdyng sýiegin izdedik, kóp izdedik. Mal baghyp jýrgen bir malshy kezdeysoq bayqap qalady. Ol bayghús bir pәlesi júgha ma dep aitugha qorqyp jýripti. Túspaldap aitqan jerdi sholyp shyqqan aqsaqaldar bir kýni tapty au әiteuir. Denesi bassyz jatqan kórinedi, óltirgende kesip alghan ghoy. Mýrdeni qazyp jatqanda basy eki ayaqtyng arasynan shyghypty. Oi, Alla, ne degen jauyzdyq desenshi. Elge әkep, arulap jerledik.  

Batyrdyng qúnyn daulap aghasy (Kóshimbek bi) izdendi, tapty da. Naqty qylmystylar «Amangeldining qúnyn dauladyn» dep onyng auylyn da shapty. Oi, kórsetpegeni joq qoy... Endi qansha aitsang da Batyr qaytyp kelmeydi.» 

Dәmetken әjemizding әngimesi osy edi. 

N.Álmenov 

Abai.kz